Pôvodné názvy štúrovských mesiacov

0

Mnohí ľudia sa pýtajú prečo sa názvy českých mesiacov tak výrazne líšia od tých našich slovenských. Ako sme si už ozrejmili v článku o pôvode názvov českých mesiacov, čeština sa vybrala cestou lokálneho názvoslovia. To bolo do veľkej miery prebrané z praslovanského jazyka. A práve z praslovanského jazyka vychádzala aj etymológia tzv. štúrovských mesiacov. Tie, ako si ukážeme, majú s pomenovaním českých mesiacov veľa spoločného. Súčasný slovenský jazyk prebral „medzinárodné“ názvoslovie kalendárnych mesiacov, ktoré vychádzalo predovšetkým z latinského jazyka. Pozrime sa však na pôvodné štúrovské názvy, ktoré nesú spoločné znaky s názvami mesiacov mnohých súčasných slovanských jazykov ako sú poľština, chorvátčina, ukrajinčina či už veľakrát spomínaná čeština.

slovensky štúrovsky česky
január Veľkí Sečeň leden
február Malí Sečeň únor
marec Brezen březen
apríl Duben duben
máj Kveten květen
jún Lipen červen
júl Červenec červenec
august Klasen srpen
september Malí Rujen září
október Velkí Rujen říjen
november Listopad listopad
december Prosinec prosinec

VELKÍ SEČEŇ – pôvod slova sečeň vychádza z praslovančiny a jeho mutácie prenikli aj do ďalších slovanských jazykov. V ukrajinskom nárečí sa vyskytujú slová sičeňko, sičeň a v slovinčine sečan, sečen. Pôvod slova sečeň je odvodený z praslovanského slova „sěkti“ – sekať. Vysvetľuje sa tým, že toto obdobie roka bolo najvhodnejšie na sekanie, stínanie stromov, keďže stromy vtedy obsahujú najmenej miazgy. Stromy sťaté vo Veľkom sečeni sa používali ako stavebný materiál. Taktiež to bolo vhodné obdobie na úpravu ovocných drevín.

MALÍ SEČEŇzákladom je samozrejme význam slova sečeň, a tým aj takmer identický význam. Jediný rozdiel medzi Malým a Veľkým sečeňom je v tom, že kým Veľký bol hlavným obdobím pre sekanie stromov, v období Malého sa už iba dokončovali „sekacie“ práce.

BREZEN – pôvod názvu tretieho mesiaca v roku nie jednoznačný. Prvá teória hovorí, že bol odvodený od slova breza, keďže práve v tomto období začínajú brezy pučať. Druhá teória vychádza z významu „breziť sa“ – čas párenia. Resp. „brezivý“ – oplodnený, ako čas plodenia či „tehotenstva“ dobytku.

DUBEN – ako odvodenina z praslovanského slova „d bǫ ъ“ – dub. Čiže sa jedná o príznačné pomenovanie obdobia, v ktorom začínali pučať duby.

KVETEN – vychádza z praslovanského výrazu „květъ“- kvetný, kvitnúť. Jedná sa o ďalšie príznačné pomenovanie inšpirované obdobím, kedy dochádza ku kvitnutiu ruží, pivoniek a iných rastlín.

LIPEN – opäť ako v prípade mesiacov brezen a duben. Pomenovanie mesiaca vychádza z obdobia, kedy zvykol pučať ďalší druh listnatého stromu. V tomto prípade sa jednalo o lipu, ktorá mala obdobné pomenovanie aj v praslovanskom jazyku. Pre zaujímavosť uvádzam, že 1. júna začína „lipňová“ rybárska sezóna. V tomto období prestáva byť hajený druh ryby – lipeň tymiánový, tzn. že už je po období jeho vytierania (rozmnožovania). Takže môžeme predpokladať, že slovenskí ichtyológovia vychádzali pri pomenovaní tejto ryby práve z praslovanského pomenovania mesiaca jún.

ludovit stur - povodne sturovske nazvy mesiacov

Zdroj: Matej Gábriš

ČERVENEC –  v starej slovenčine sa používal na pomenovanie 6. aj 7. mesiaca výraz „červeň“. Neskôr sa však siedmy mesiac odlíšil príponou „ec“ a šiesty mesiac dostal úplne nové meno „lipen“. Pôvod pomenovania mesiaca červenec, podobne ako v prípade mesiaca brezeň, nie je jednoznačný. Spája sa s výskytom červov v ovocí a so zberom hmyzu červec, z ktorého sa dodnes získava karmínové farbivo košenila. To sa používa ako prísada do rúžov, lakov na nechty a očných tieňov. Aj v minulosti to bol zaujímavý vývozný artikel. Druhá teória hovorí o pomenovaní podľa obdobia, v ktorom bolo typickou úrodou ovocie červenej farby. Avšak tu je súvis s prvým názorom, pretože prídavné meno červený bolo odvodené od praslovanského slova „čьrv(j)enь“, ktoré vychádza z výrazu „čьrviti“ – farbiť červcom.

KLASEN – vychádza z praslovanského slova „kolsъ“ – klas. Toto obdobie bolo typické pre dozrievanie obilných klasov, preto sa ujalo pomenovanie klasen, čo znamenalo „klasný mesiac“.

MALÍ RUJEN a VELKÍ RUJEN – ako obdobie párenia jeleňov, tzv. jelenej ruje – rujenia. Základom výrazu ruja bolo zrejme slovo ručať, pretože párenie jeleňov je sprevádzané ručaním, revom. Rovnako ako pri pomenovaní mesiacov „sečeň“ sa odlišuje rujen prídavnými menami malý a veľký, avšak v opačnom poradí. A to preto, že v skoršom mesiaci sa obdobie ešte len „rozbiehalo“, kým v tom nasledujúcom bola ruja už v plnom prúde.

LISTOPAD – opäť ďalšie z príznačných pomenovaní. Listopad ako vegetačné obdobie, kedy dochádza k najvýraznejšiemu opadávaniu lístia z listnatých drevín.

PROSINEC – pôvod pomenovania posledného mesiaca v roku je pre historikov tým najmenej jednoznačným. Existujú dokonca tri teórie:

  • Názov odvodený od slova „prosiť“. V tomto období je advent, z čoho vyplývajú ranné prosby za narodenie Krista.
  • Základom pomenovania je výraz „prasa“, keďže sa jedná o obdobie, kedy sa konali „zabíjačky“ ošípaných.
  • Ako odvodenina z praslovanského slova „sin ti ǫ“ – svietiť, žiariť či „prosin ti ǫ“ – preblesknúť. V tomto období ľudia pozorovali, že slnko „prebleskovalo“ pomedzi mraky, presvitalo. Tento názor je považovaný za najviac pravdepodobný.

Zdroj: juls.savba.sk

Share.

About Author

Vyštudovaný Mediamatik na Žilinskej univerzite a zakladateľ jedinečného slovenského portálu o Hyperloop (www.hyperloop-info.sk). Zaujímam sa o informácie z oblasti IKT, vedy, histórie a technologických inovácií. Okrem sýtenia svojích informačných a znalostných potrieb, športujem, spievam v rockovej kapele a rád chodím do prírody:-) Pripravujem pre Vás aj portál o IKT. Kontaktovať ma môžete na adrese juraj@hyperloop-info.sk | Google+ |

Leave A Reply